Pasívne domy v súčasnosti už nie sú žiadnou exotikou, prvé začali vznikať už na začiatku 90. rokov v Nemecku.Pasívny štandard stavby vznikol ako reakcia na snahu výrazne znížiť spotrebu energie na prevádzku stavby. V našich klimatických podmienkach potrebujú stavby na svoju prevádzku cca. 40% všetkej vyrobenej energie. Vzhľadom k obmedzeným energetickým zdrojom, rastúcej spotrebe energie všeobecne a v dôsledku toho jej rastúcou cenou, je výzva stavať tak, aby stavby spotrebovali na svoju prevádzku výrazne menej energie, než je inak obvyklé, veľmi aktuálne. A že je to možné, dokazujú práve stavby v pasívnom štandarde.

Jedným z parametrov spotreby energie je napríklad merná spotreba tepla na 1m2 obytnej plochy /kWh/m2a/. Čím je toto číslo menšie, tým menej energie spotrebujeme.

Malé porovnanie, ako na tom s takou spotrebou u budov sme:

• staré budovy –často až 2 x vyššia ako obvyklé novostavby

• v dnešnej dobe stavané domy spĺňajúce platné normy 80 – 140

• nízkoenergetické domy menej než 50 !!

• pasívne domy menej než 15 !!!!!

• nulové domy menej než 5 !!!!!!!!!

Z toho vyplýva že pasívna stavba môže mať až 10x nižšiu spotrebu energie ako stavby stavané podľa v súčasnej dobe platných noriem a postupne sa dozvieme , že napríklad pri drevostavbe môžeme ísť pri pasívnom dome ešte ďalej.

Stavba je pasívna pokiaľ vykazuje dopredu stanovené parametre. Tie sú ale technického charakteru a tak je možné dosiahnuť stavu, kedy dom bude pasívny ale inak nemusí vyhovovať svojmu základnému účelu. Pasívny štandard domu je teda len jednou z jeho charakteristík. Tou najdôležitejšou je požiadavka aby vám dom vyhovoval, aby sa vám páčil, aby vám dobre slúžil a aby sa vám v ňom páčilo. Pokiaľ bude naviac aj pasívny, tým lepšie.

Splniť parametre pasívneho domu nie je technicky až tak obtiažne. Je ale nutné rešpektovať určité pravidlá pri návrhu a dbať na starostlivé až precízne vyhotovenie na stavbe. Pravidlá pasívneho stavania nás vedú k jednoduchosti a účelnosti. To sú ale kvality sami o sebe. Postaviť pasívny dom v štýle podnikateľského baroka s množstvom výklenkov, vikierov atď. je nereálne. A ani by sme sa o to nepokúšali, bola by to strata času.

Prevedenie stavby do pasívneho štandardu, či už u novostavby, či rekonštrukcie jestvujúceho objektu, je všeobecne jednoduchšie a efektívnejšie pri väčších a kompaktnejších objektoch, ktoré sú ale rovnako doposiaľ najväčšími „žrútmi“ energie. Z tohto pohľadu sú potrebné rekonštrukcie jestvujúcich panelákov do pasívneho štandardu veľmi zaujímavou výzvou, pretože ide o kompaktné, jasne definované, často značne rozsiahle objekty, ktoré je tak ako tak nutné rekonštruovať. Často potom ani nebýva prílišný cenový rozdiel medzi „štandardnou doposiaľ bežnou“ rekonštrukciou, ktorá je však v konečnom dôsledku z hľadiska energetických úspor nevýznamná a rekonštrukciou do pasívneho štandardu. Navrhnúť novostavbu, alebo rekonštruovať jestvujúcu stavbu „zle“ a zakonzervovať tak stavbu na ďalších cca 50 rokov nie je teda príliš zodpovedné.

Zdroj: www.penatus.cz